Analýza spoľahlivosti

Meranie premenných hrá vo vede hlavnú úlohu. Presnosť meraní premenných (teoretických konštruktov) predstavuje v sociálnych vedách značný problém. Na rozdiel od fyziky, kde sa napr. hmotnosť telesa jednoducho zmeria presnou váhou, v psychológii sa osobné charakteristiky človeka merajú veľmi obtiažne. V sociálnych vedách nepresné miery postojov a zámerov ľudí znemožnia akúkoľvek predikciu ich správania.

Presnosť merania možno rozdeliť do dvoch dimenzií: platnosť (validity) a spoľahlivosť (reliability). Validita predstavuje zhodu medzi tým, čo sme chceli merať a tým, čo sme namerali. Reliabilita predstavuje spoľahlivosť s ktorou nástroj (napr. IQ test) meria to, čo meria. Nástroj môže byť spoľahlivý ale nemusí byť platný. Nemôže byť však platný bez toho, aby bol spoľahlivý. Nástroj môže byť platný na meranie jednej vlastnosti ale neplatný na meranie inej. Napríklad výsledok skúšky v autoškole môže presne merať schopnosť jednotlivca riadiť auto. Nemeria však presne úspešnosť jednotlivca pri štúdiu na vysokej škole. Preto je skúška v autoškole spoľahlivým a platným nástrojom na meranie jazdeckých schopností ale spoľahlivým a neplatným nástrojom na meranie úspešnosti na vysokej škole.

Analýza spoľahlivosti/položiek (Reliability/Item Analysis) sa používa na konštrukciu spoľahlivých škál, na zlepšenie existujúcich škál a na hodnotenie používaných škál. Škála pozostáva z viacerých individuálnych meraní (často otázok v dotazníku). Pri konštrukcii súčtových (resp. priemerových) škál je nutné dbať na to, aby položky boli kódované rovnakým smerom (aby pre všetky položky škály platilo napr.: 1=úpne súhlasím a 5=vôbec nesúhlasím). Ak sú položky kódované rôznym smerom (v jednej položke 1=úpne súhlasím a v inej 1=vôbec nesúhlasím), treba ich pred zahrnutím do škály štandardizovať (napr. aby pre všetky platilo 1=úpne súhlasím, teda nahradiť 1 za 5, 2 za 4, 4 za 2 a 5 za 1).

Existuje niekoľko metód na hodnotenie spoľahlivosti škál. Najpoužívanejšou je miera vnútornej konzistencie škály - Cronbachov alfa koeficient. Hodnotenie škál je založené na skúmaní korelácií medzi individuálnymi položkami alebo meraniami vo vzťahu k variabilite položiek. Hodnoty Cronbachovej alfy 0,7 a viac znamenajú dostatočnú vnútornú konzistenciu škály. Cronbachova alfa, tak ako všetky miery vnútornej konzistencie nepredstavuje mieru jednorozmernosti položiek v škále (na tento účel možno použiť faktorovú analýzu). Napr. škála obsahuje polovicu položiek týkajúcich sa vzdelania, ktoré sú medzi sebou vysoko korelované a polovicu položiek týkajúcich sa politiky, opäť vysoko medzi sebou korelované. Takýto nástroj by mal vysokú hodnotu Cronbachovej alfy, pričom by boli prítomné dve dimenzie. Na druhej strane škála môže vykazovať nízku hodnotu Alfa, pričom meria jeden rozmer, ale merania sú zaťažené veľkou chybou. Vnútornú konzistenciu škály možno zlepšiť (zvýšiť alfa koeficient) buď pridaním viacerých položiek alebo výberom položiek, ktoré medzi sebou vykazujú vyššie hodnoty korelácie.