Dvojrozmerná induktívna štatistika - nominálne premenné - závislé vzorky

Fleissovo Kapa

Cohenovo Kapa z roku 1960 je veľmi kontroverzná miera asociácie medzi dvomi nominálnymi meraniami rovnakých objektov. Kapa sa najčastejšie používa pri analýze zhody hodnotenia dvoch hodnotiteľov pri zaraďovaní objektov do kategórií. Fleiss v roku 1979 zovšeobecnil Kapa na viac ako dvoch hodnotiteľov. Fleissovo kapa teda možno použiť pri analýze zhody nominálneho hodnotenia viacerými hodnotiteľmi. Test možno použiť napr. na overenie zhody lekárov pri určovaní diagnózy. Všetci nezávisle na sebe s rovnakými dostupnými informáciami určia diagnózy pacientov vo vzorke. Kapa overuje, či je zhoda v hodnoteniach vyššia ako náhodná.

Sila zhody meraná pomocou Kapa podľa Landisa a Kocha (1977)

Kapa	Sila zhody
– 0,2	Nízka
0,2 – 0,4	Mierna
0,4 – 0,6	Stredná
0,6 – 0,8	Dobrá
0,8 – 1	Veľmi dobrá

Štatisticky významná hodnota Kapa (P < 0,05) znamená zamietnutie nulovej hypotézy, ktorá vyjadruje nezávislosť hodnotení (κ=0). Znamená to, že zhoda zistená vo vzorke je príliš veľká na to, aby ju bolo možné pripísať iba náhode (problém je v tom, že hodnotitelia sú závislí, pretože hodnotia tie isté objekty hoci nezávisle jeden na druhom). Aby bol test významnosti Kapa použiteľný, vzorky nesmú byť príliš malé. Hodnoty Kapa z rozdielnych štúdií nemožno spoľahlivo porovnávať, pretože Kapa je citlivé na zastúpenie jednotlivých kategórií. Napr. ak je jedna kategória viac zastúpená v jednej štúdii ako v druhej, potom Kapa môže indikovať rozdiel v zhode hodnotiteľov, ktorý však nie je zapríčinený samotnými hodnotiteľmi. Sám Fleiss upozorňuje, že analýza zhody hodnotení viacerých hodnotiteľov je veľmi komplexná a kontroverzná.