Analýza vzťahov medzi intervalovými premennými

Modelovanie štrukturálnych rovníc

Táto metóda sa používa pri skúmaní komplexných vzťahov medzi intervalovými premennými. Veľký význam má najmä v sociálnych vedách. Základom je teoretický model, ktorý je reprezentovaný diagramom:

Obr. 1 Štrukturálny model vzťahov medzi latentnou premennou domáce prostredie a výsledkami v škole meranými pomocou testov (Jöreskog a Sörbom, 1982)

Štrukturálne modely pozostávajú z dvoch typov premenných: premenných, ktoré môžeme priamo merať a latentných premenných, ktoré nemožno priamo merať. Obyčajné merateľné premenné sa v diagrame znázorňujú pomocou obdĺžnika a latentné pomocou oválu (gréckymi písmenami sa znázorňujú náhodné chyby). Základnou ideou štrukturálnych modelov je posudzovanie vzťahov medzi premennými skúmaním rozptylov a kovariancií. Okrem odhadov a testov významnosti jednotlivých koeficientov modelu (na obr. 1 sú označené číslami 1 až 11) sa robí celkový test dobrej zhody, ktorého významná hodnota (napr. P < 0,05) znamená, že medzi teoretickým modelom a zozbieranými údajmi je štatisticky významný nesúlad. Aj keď štrukturálne modely obsahujú závislé premenné (šípka smeruje na nich) a nezávislé premenné (šípka smeruje od nich), resp. exogénne (vždy vystupujúce v pozícii nezávislých) a endogénne (aspoň raz vystupujúce v pozícii závislých), neznamená to, že model, ktorý úspešne prejde testom dobrej zhody (napr. P ≥ 0,05) je jediný správny a že skutočné kauzálne väzby sú naozaj také ako v našom diagrame. Jedine možno povedať, že údaje neodporujú teoretickému modelu, pričom rovnaké údaje nemusia odporovať ani iným modelom.